Týchto osem princípov inšpirovaných teóriou komplexných systémov* slúži ako vodítko pre lídrov, ktorí namiesto kontroly, KPIs a ustavičného plánovania budúcnosti, chcú skutočne počúvať, čo im daná situácia naznačuje, a viesť svoje tímy a organizácie v súlade s celým spektrom kvalít, ktoré sú človeku vlastné. Predstavujú východisko pre všetkých, ktorí vo svojej práci používajú nielen racionalitu, ale aj intuíciu, súcit a schopnosť vnímať, čo je dobré pre všetky živé systémy, ktorých sme neoddeliteľnou súčasťou.
*mimo iných, tvorba Donelly Meadows (Tancovanie so systémami) a Capital Institute (Biela esej)
Za primárny dôvod existencie firiem sa všeobecne považuje generovanie zisku. Ten je však obyčajne distribuovaný majiteľom firmy a pre radových zamestnancov nepôsobí ako autentická motivácia. Problematická je aj povaha zisku, ktorý často plynie z uspokojovania umelo vytvorených potrieb zákazníkov, ktoré spoločnosť neobohacujú, ale naopak posilňujú konzum a plytvanie prírodnými zdrojmi. Užitočnosť a zmysluplnosť činnosti firmy pre ľudskú existenciu je navyše niečím, k čomu sa vedia vztiahnuť nielen zamestnanci, ale aj zákazníci. Vízia spojená s poslaním firmy slúžiť životu by preto mala byť základným pilierom každej organizácie – niečím, čo slúži ako vodítko pri všetkých dôležitých strategických rozhodnutiach a o čo je potrebné sa pravidelne opierať dovnútra aj navonok. Zisk nemá slúžiť ako cieľ, ale ako jeden z dôležitých predpokladov prosperity firmy – „zisk je ako dýchanie. Potrebujeme dýchať, aby sme mohli žiť, ale nepotrebujeme žiť len preto, aby sme mohli dýchať“ (Laloux, 2016).
Regeneratívne firmy (tiež tealové či tyrkysové) pochopili, že komplexný systém nie je možné efektívne riadiť výhradne „zhora“. Úspech organizácií závisí od ich schopnosti pružne pracovať s kolektívnou inteligenciou, ktorá im v závislosti od situačnej potreby umožňuje distribuovať moc do každej časti systému úmerne jej stupňu kompetencií a autonómie (príkladom je prirodzená rastová hierarchia, na princípoch ktorej sú vystavané všetky organické systémy s ich atómami, bunkami, orgánmi, sústavami, ekosystémami organizmov atď.). Takýmto posilnením slobôd a zodpovednosti zamestnancov prirodzene stúpa kreativita, motivácia a vzťahovanie sa menších celkov k zámeru tých väčších, ale i naopak. Takto formovaný systém je navyše omnoho inovatívnejší, responzívnejší a prispôsobivejší.
Firmy participujú na dynamike komplexných systémov (spoločenských i prírodných) a sú tak v neustálom procese vývoja, adaptácie a občas, zániku. Komplexné systémy sa z dlhodobého hľadiska optimálne usilujú dosiahnuť a udržiavať vyvážený stav. U firiem je táto snaha badateľná napríklad v neustálom pnutí medzi efektívnosťou a rezilienciou, spoluprácou a konkurenciou či diverzitou a homogénnosťou. Budúci vývoj všetkých zapojených premenných je prakticky nemožné predpovedať (je ho však možné predvídať!) a kontrolovať (neexistuje jediné správne riešenie „silver bullet“). „Regeneratívni („tealoví“) lídri či zamestnanci preto zvyknú svoje organizácie vnímať skôr ako samostatné bytosti, s vlastnou schopnosťou vidieť optimálne smerovanie, vyvíjať sa a napĺňať svoju víziu. V náročných situáciách sa im často osvedčuje započúvať sa do „názoru“ samotnej organizácie.
Kvalita tvorivosti, kolektívnej inteligencie a motivácia zamestnancov závisí aj na ich možnosti prejavovať širšie spektrum kvalít, ktoré sú im ako ľuďom prirodzené. Pracovné prostredie (ale i spoločnosť ako taká), dlhodobo uprednostňuje maskulínne prejavy pred tými feminínnymi, ľavú hemisféru pred pravou a vonkajšiu udržateľnosť pred tou vnútornou, napriek tomu, že pri zdravom vývoji ľudských spoločenstiev zohráva kľúčovú úlohu práve zdravá rovnováha medzi týmito pólmi.
Najväčšia pestrosť a kreativita sa tvorí na miestach, kde hraničia viaceré systémy (lúka-les/rieka-oceán). Regeneratívni myslitelia tento fakt často označujú ako tzv. „hraničný efekt“. Dominantné, vyhranené štruktúry sa tu rozvoľňujú, vytvára sa priestor pre synergie i pre vznik celkom nových, originálnych foriem. Tealové firmy nevnímajú diverzitu ako užitočnú len v rámci organizácie, ale rešpektujú a podporujú rôznorodosť aj na úrovni komunít a regiónov, v ktorých pôsobia.
Ľudia sú neoddeliteľnou súčasťou neskutočne komplexného a prepojeného celoplanetárneho organizmu, ktorý reaguje a spätne vplýva na naše pôsobenie. Zranenie jednej časti, poškodí zdravie všetkých ostatných častí, vrátane tej, čo pôvodne škodu spôsobila. Nový civilizačný príbeh o spolubytí, z ktorého tento pohľad vychádza, nemusí byť v regeneratívnych organizáciách nutne plne zvedomený, no prejavuje sa v ich vnútri (jednotlivci či tímy sú autonómni, no zároveň sa zaujímajú a starajú o potreby svojich kolegov a celej organizácie), aj navonok (organizácia vníma svoj úspech ako úzko prepojený s rezilienciou a zdravím blízkych komunít, životného prostredia či politickej a socio-ekonomickej klímy, v ktorej pôsobí).
Život je založený na striedaní rytmov a cyklov. Deň a noc, vznik a zánik, ročné obdobia, menštruačný cyklus – každý živý proces prechádza štádiami prísunu a úbytku energie či iných zdrojov. Tak, ako je cyklická výmena zdrojov charakteristická pre všetky ekologické procesy, aj životný cyklus produktu, proces inovovania či obyčajného bytia vo firme, musí nielen rešpektovať, ale priamo zapájať princípy prepojených a uzavretých cyklov na rôznych úrovniach. Zdravý systém je navyše závislý na voľnom prúdení informačných či energetických tokov (biologický, socio-ekonomický, ekologický atď.). Pochopenie uzlov, hlavných kanálov a informačných či finančných prúdov, môže firmám pomôcť identifikovať zbytočné úniky energie či naopak miesta jej vzniku.
Trend posledných desaťročí “Čo sa nedá zmerať, neexistuje“ uprednostňuje merateľné dáta pred dátami kvalitatívneho charakteru. Očarenie kvantifikáciou vedie často iba k ilúzii kontroly, pretože akékoľvek ukazovatele nutne redukujú komplexnú realitu na sadu jednoduchých parametrov a môžu navyše vytvárať u zamestnancov nesprávne motivácie, v snahe napĺňať ukazovatele na úkor prinášania hodnoty, ktorú chceli ukazovateľmi merať. Život, spoločenská či prírodná dynamika vrátane našich osobných, podnikateľských či verejných vzťahov, štátnych zriadení a právnych systémov, stoja na hodnotách, napriek tomu, že sú vo väčšine prípadov nemerateľné.